AKO ĽUDIA ŽIJÚ V OMYLE. NEZNALOSŤ CYKLISTIKY

30.11.2022

70% ľudí si nevie vybrať vhodnú kategóriu bicykla.

Podľa štatistiky českého predajcu si 70% zákazníkov nevie vybrať vhodnú kategóriu bicykla a väčšinou žiadajú celoodpružený bicykel, s ktorým sa do terénu nikdy nepozrú. Ak by nebolo na ebajky veľké množstvo reklám a nefungovala nákazlivá nákupná psychóza, tak by niektorých ani nenapadlo sadnúť na bicykel. Chlap má 110kg a bude radiť štíhlej žene, že si má kúpiť ebajk a vraj bude spokojná. Iba rozumní ľudia uvažujú na základe fyzikálnych vlastnosti daného jedinca a jeho potrieb a nie na základe emócii. Redaktor sa pýtal cyklistu ako rýchlo ide. Odpovedal, že vraj pomaly a vraj keby mal horský, tak by šiel aj 50km/h. Tomu sa hovorí neznalosť cyklistiky. Veľa začiatočníkov žiaľ hodnotí horský bicykel, ako niečo rýchlejšie a potom prosia servis o tenšie plášte.

Niekomu vyhovuje ebajk len preto, že nikdy nevyskúšal poriadny klasický bicykel.

Aj ja som dlhé roky žil v omyle, nezaujímal som sa o iné kategórie než horský a zbytočne som sa trápil. Cestný bicykel som bral ako zbytočný. Bal som sa aj nášľapných pedálov, ako veľa ľudí. Teraz by som na horský bicykel pri cestnom výjazde ani nesadol a bez nášľapov tiež nie. Dokonca aj keď mám v pláne gravel trasy (prechod z jednej doliny do druhej), beriem cestný a priemerku mám 38km/h. Ja to môžem reálne porovnať, mal som 3 testovačky ebajkov a porovnávam svoju raketu vs. požičaný ebajk rovnakej kategórie v ten istý deň na tej istej trase. Ovládať ebajk v teréne je náročnejšie. Hlavne pre ľahších ľudí. Tuční s poškodenými kolenami to majú opodstatnené. Oni aj tak neskáču bunny-hop a nejazdia do náročného terénu. A ak áno, často to končí úrazmi.

Kolegyňa sa 5 rokov bála dotykového mobilu a teraz je na ňom závislá. Ona ho však porovnávala s tlačítkovým. Ebajkeri, ktorí nevyskúšali poriadny klasický, nemôžu reálne porovnávať. Pol hodiny vykladali ebajky na auto a nechutne nadávali. Išlo sa cez les, padnuté stromy, blato, pani z neho spadla, tak sa muselo kvôli nej otočiť a kolega jej ho vynášal po schodoch. Na klasickom bicykli potom druhy raz išla ako srnka.

Konzumný život

Samozrejme, že existuje 30% zákazníkov, ktorým ebajk reálne vyhovuje. 70% ľudí však úplne nevyužije jeho pridaný potenciál. U nás majú plnú komoru rôzneho kuchynského naradia, ktoré pokúpili v teleshoppingoch a nikdy v živote ho nepoužili. Tak je to so všetkým, ľudia chcú na jazdu po asfalte celoodpružený bicykel, lebo dáva pocit neohrozenosti ako SUV auto.

Nie každý je pedant, aby všetko dopredu prepočítaval, kde sa dá finančne ušetriť, alebo zvoliť inú variantu nákupu produktu, ktorý nebude mať obmedzenia (napr. hmotnosť, potreba nabíjať, potreba plánovať všetko podľa výdrže, zvýšená možnosť poruchy, atď.) Aj s mojim ľahkým bicyklom ledva vyskočím na chodník, chudák kolega, musí vynášať svoj bicykel toľké poschodia (našťastie tiež nemá motor). Mať veľkosť M, alebo 29" kolesá, tak ho do výťahu nedám. Mám len 2cm rezervy na zavretie dverí. AKU skrutkovač, keď som mal len 1 batériu, som chcel ju vyhodiť do koša, pravé v najpotrebnejšej chvíli sa vybila a čakať hodinu na nabitie sa mi nechcelo. Aj tak by to vydržalo vŕtať len 8 dier. Radšej používam vŕtačku na sieť. Batérie nemám rád v nijakom zariadení, okrem diaľkového ovládania, v ktorom vydržia 5 rokov. Telefón dávam nabíjať až keď na to upozorní. Kto by na to neustále dával pozor? Potom ho používam aj na nabíjačke a po 2 rokoch kupujem novú batériu za 10€. Pre ebajk stojí batéria aj 1100€, ak sa bude dať po viac rokoch zohnať taký typ. Na AKU vŕtačku sa už nedala kúpiť.

Ebajk by mal mať 12kg, aby sa dal používať aj bez batérie a nebol náročný v zjazde. Slabá žena, by sa na ebajku nespustila v ťažkom teréne, plnom blata, zákrut a kameňov. Ak mam jazdiť po asflatke, to radšej vezmem cestný bicykel a vyjdem kopec bez väčšej námahy. 60kg youtuberka recenzovala ebajk a zranila sa, že vraj v náročnom zjazde je to pre ňu ako pre 90kg chlapa 35kg ebajk. Aby ste z bicykla dostali čo najviac a bez obmedzení, treba ho vyberať pedantne po podrobnom naštudovaní. Ak by som mal ebajk, nevyniesol by som ho k jaskyni. Mal som čo robiť zvládnuť môj ľahký bicykel vyniesť na pleci. Prejsť rôznymi úzkymi koľajami od traktora, pomedzi kaluže a bunnyhop cez rigolu nie je možné. Často zastavujem a odrážam sa nohami, lebo v sedle by som vyjsť z rigoli (do ktorej som spadol), nevyšiel. To radšej vezmem cestný a vynesiem ho na pleci všade. Zjazdovať na ebajku by som sa neodvážil. Nemám skill a potrebnú hmotnosť. Ani sa nedivím prečo je toľko úrazov ebajkerov. Na tie cesty, čo jazdia rodinky s deťmi na ebajkoch po rovine, by som si logicky zvolil inú lačnejšiu kategóriu a nemusel plánovať nabíjanie.

Upozorňujem, ak nie ste silní chlapi, ebajk nezdvihnete.

A sú miesta, kde schody nie sú, iba popadané stromy a uvoľnené kamene. Jedine vyniesť na pleci. Ja obľubujem tento štýl a ťažko sa presviedča parťákov, niekam bicykle vynášať. Silnejší ebajker nepochopí, že nie všetci sú machri ako on. Poukazujem na obmedzenia, ktoré zažívajú niektorí ebajkeri, no nechvália sa, že sa trápili. Problémy berú ako normál. Preto vyzerá, že každý ebajker je s ním spokojný. Kto neochutnal lepšie, logicky po tom netúži a to svoje (ktoré aktuálne používa), berie ako bezchybné. Človek, ktorý špekuluje nad prevodmi, karbónom, gripmi, bezdušami, väčšinou jazdí na klasickom bicykli a vie prečo ho chce. Masa rodiniek len sadne a jazdí. Samozrejme ebajk logicky chvália, keď nepoznajú alternatívu. Žijú ako starí indiáni vo svete ktorý poznajú. Ostatní na rozdiel od nich rozmýšľajú pre a proti, inak by ebajk mali už všetci.

Dáta predaja môžu byť ohnuté v prospech podnikateľov

Štatistiky sú väčšinou zahraničné. Majú iné podmienky a preferencie na ebajky, väčšie platy, roviny, kopce, cyklotrasy a ebajky používajú na cestu do práce miesto auta. Osobnej skúsenosti verím viac. Slovensko je najhoršie v nákupnom šialenstve a aj podnikatelia sú tu najväčší podvodníci. Povaha ľudí je poznačená totalitou, ktorú kompenzujú nákupmi a zadlžujú sa. Na Slovensku je 3,3 milióna exekúcií a pred Vianocami si berú na splátky každý rok rôznu elektroniku. Najviac korupcie, najväčšie rozdiely medzi chudobnými a bohatými. Najviac porušujú predpisy a odblokovávajú ebajky, firmy podvádzajú zákazníkov, že vezmú peniaze a prácu nespravia, či ju odfláknu. Vo vysokej politike sa tiež najviac kradne práve u nás. Našu mentalitu nákupu zneužívajú aj rumunskí falošní pouliční predajcovia. Poznám človeka ktorý zarábal 670€ a kúpil drahý 2 minútový ohňostroj. Mohol si radšej kúpiť novu chladničku. Na väčšine ľudí vidím, ako kupujú veci bez úžitku, aj keď sa neustále sťažujú na drahé potraviny, že si nedokážu našetriť na bývanie a ich dedkovia si postavili dom. Miesto šetrenia, trávia čas v obchodných centrách, po exotických dovolenkách, každé 2 roky kupujú nový mobil, nový televízor a auto.

Ako funguje manipulácia reklamy (youtube)
Ako podnikatelia dôkazu vytiahnuť z ľudí peniaze. Osveta a boj proti konzumu je veľmi potrebný. Robiť chyby je ľudské, učiť sa však tiež a lenivosť má následky. Nákup tovaru je nákazlivý, bez ohľadu či ho využijú, je to čistá emočná hystéria. 50% ebajkerov žije v sebaklame, lebo ho žiaľ nemajú s čím porovnať. Preto moja kolegyňa nakúpila topánky a kabelky, ktoré po pár rokoch bez použitia vyhodila a sťažovala sa že nevyjde s výplatou.


Psychologické triky. Prečo je vás ľahké zmanipulovať
(youtube)

Vzhľad predáva

Výrobca vie, že keď krásne neónovo nalakuje bicykel osadený lacnými komponentami, môže ísť s cenou nižšie a bude žiadanejší masou ľudí, než keby ho spravil škaredý a osadil TOP sadou.
V práci nás to učili, že vzhľad predáva. Nad detailmi nemám špekulovať a mám sa starať, aby bol výrobok čistý, bez škrabancov a otlačkov prstov. Stačí aby sa spravila reklama a zaúraduje davová psychóza akéhokoľvek výrobku. To je fakt popísaný v psychologickej literatúre. Jasné, že keď sadnete na ťažké klasické enduro, bude to namáhavé. Na čo je ľudom na asfaltke horský bicykel? No lebo vyzerá cool. Aj po mobiloch bola kedysi na Slovensku masová hystéria. Každý sa chvastal koľko má megapixelov fotoaparát, kto má väčší displej a ten istý človek má teraz úplne malú starú Nokiu len na volanie a SMS.

Podľa psychológie sa 98% nakupujúcich rozhoduje na základe emócií a nie logiky.

Z tých 98% asi 40% nemá detailne naštudované vlastnosti daného výrobku a či to doma využijú. Príklad dôchodcovia, ktorí ma odsotili v obchode pri tlačenici o akciové kurčatá, ktoré boli za týždeň ešte lacnejšie (ja som chcel salámu). Alebo blackfriday, kde sú produkty drahšie, než inokedy a napriek tomu sa viac predávajú. Pred Vianocami sa vianočné ozdoby predávali za 10€, po Vianociach to prelepili nálepkou, že pôvodná cena 24€, teraz 15€. Stačí správne zaútočiť na city ľudí a produkt ide na dračku. Veľa ľudí som upozornil, keď som im povedal o lacnejších a šikovnejších riešeniach a hnevalo ich že vyhodili peniaze a že to som im mal povedať skôr. "Veď som ti hovoril, len ty si nepočúvala. Som zvedavý, kto ti tú haraburdu teraz kúpi?" Skoro sa rozplakala.

Popularitu robí marketing a klasické bicykle sú čoraz ťažšie, obuté na balónoch s 1-prevodníkom.

Kvalitný klasický celoodpružený bicykel stoji dnes aj 2000€ (umelo zvýšená cena, aby podporili trh s elektrobicyklami). Ceny určuje vo veľkej miere dopyt a pri takej cene už radšej investujú do lacného ebajku so základnými komponentami v cene3000€. Oni neriešia Tourney vs XTR, pružina vs vzduch, posed, oblečenie... Pre nich je to španielska dedina. Ja v kraťasoch a oni v páperovej bunde.

To nie sú ebajkeri, ale neskúsení ľudia na diskontných napodobeninách.

Dal som sa do diskusie s jedným skúseným ebajkerom o náročnej trase pre ebajky a povedal mi, že to nie sú ebajkeri, iba rôzni neskúsení ľudia s diskontnými kvázi ebajkami. Dôsledne si všímam ľudí na ebajkoch a pamätám si ich z predchádzajúcich rokov na spoločnej jazde. Ebajk ich unavil viac, ruky roztrasené, padali a tlačili tiež. Hmotnosť je náročná. Predavač hovoril, že veľa zákazníkov pred jeho kúpou vôbec nejazdilo na žiadnom bicykli. Na Svete je 8 miliárd ľudí. Je nezmysel veriť, že pokiaľ by všetci schopní vysadnúť na bicykel, dostali na rovný asfalt nejaký 25kg crussis a potom 7kg karbón, geometriou presne na mieru, za polovicu ceny, že by všetci zvolili ebajk. Tomu neverí nikto. Iba marketing sa o to snaží presvedčiť. Svetu vládne biznis a módu určuje reklama.

Ľudia sa boja veľkej vzdialenosti

(z diskusie)

Argument:
"Niekto odjazdí 25 km po rovine a je z toho 3 dni mŕtvy (netrenovany človek, nešportovec)."

Otázka: Môžete mi prosím vysvetliť, že celú zimu som vôbec nejazdil, nijako nešportoval, sedel pred televízorom, a potom bola hneď moja prvá jazda 40km (nastúpaných 650m v teréne na celoodpruženom klasickom bicykli), vôbec som nebol unavený a prešiel by som aj viac. Viem že ak chcem toľko prejsť, tak sa nesmiem ponáhľať. Ľudia sa však boja aj 5km jazdy a nevedia si šetriť energiu. Ako 10 ročný som mal prvú jazdu na detskom bicykli 32km pri nastúpaných 220m. Zvládol som to bez problémov a dokonca sme s otcom predbehli autobus zastavujúci na veľa zástavkách.

Netrénovaný človek je po 25km do mŕtva preto, že nevie zvoliť správny posed, plášte, správne sa obliecť, správny prevod, atď. Chce to trošku umu a nie kupovať zbytočne za 3000€ ebajk. Keby si cyklista všímal krásy prírody a nemyslel na to koľko ešte bude jazda domov, tak by prešiel viac km. Je to o psychike.


Prečo ľudia odmietajú jazdiť do práce na bicykli?


Nie pre chýbajúce cesty, ale že sa mi nechce. Keď som jazdil v 10st.C na bicykli, tak že mi šibe, že už je zima. Preto nejdú na bicykli. Môže postaviť aj zlatom dláždenú cestu, nepôjdu na bicykli.

Keď som prvýkrát vyšiel na starej rachotine, tak som bol po 4km úplne rozbitý a spotený. Potom som si naštudoval ako sa obliecť, kúpil vhodnejší bicykel, správny tlak v plášťoch, gripy, sedlo a po pár jazdách som spravil 60km na jeden záťah, iba s 1 pauzou. Teraz sa mi 4km zdajú tak málo, že rozmýšľam, či vôbec špiniť bicykel a do práce by som aj tak na ňom nešiel, ak by som ho nemal pod dozorom, alebo priamo v práci. Veď by ho ukradli, aj keď je to starý a lacný bicykel. Ono stačí dať o 2cm nižšie sedlo a strašne to unavuje.

Dĺžka prejdenej trasy


Kolega z prace nikdy nejazdil. V práci od rána do večera buď sedí, alebo stojí, nikdy nešportuje a ani nechodí na výlety. Jediný krát v roku sadol na klasicky trekingový bicykel a bez námahy prešiel po asfaltke, aj do prudšieho kopca 100km. Nie je tučný, má 80kg a na ďalší deň v práci nemal žiadnu svalovicu. Iní ochkajú po 5km jazdy. Samozrejme vidieť, že majú nízko sedlo, zlý prevod a nebaví ich to. Videl som takých, ako sa trápia. Ak človeka niečo baví, dôkaze zo seba bez problémov vydať 2x viac energie. Veľmi veľa toho urobí psychická pohoda. Ľudia si radšej kupujú ebajky za 4000€ so základnou sadou altus, kazí sa im to, musia si strážiť výdrž batérie a trápia sa s manipuláciou. Je bežné, keď sa po 60km jazde na klasickom bicykli cítim sviežo, vyskúšať aj dlhšie trasy. Dlhšie trasy neodporúčam tomu, kto ochká po 5km. Uňho je iná chyba, než chýbajúca kondička. Napr. zlá výška sedla.

Hádky, kto koľko prejde km, sú dosť časté, aj keď nezmyselné. Upozorňovať kamaráta, že toľko km bude preňho neuskutočniteľné nie je na mieste. Iba sama  osoba musí vedieť koľko km prejde, podľa svojich predchádzajúcich jázd. Hádky sú niekedy aj kvôli nadradenosti voči ostatným.

Pády na ebajku

Ja mám na klasickom bicykli najazdené tisíce kilometrov a pár krát som sa dostal do šmyku a ledva som to ustál. Na začiatku som jazdil menej náročné trasy, menšie kopce a postupne som získal zručnosť.  Dnes často vidím pády, ale aj chaotické správanie neskúsených ľudí, ktorí si kúpili ťažký ebajk, alebo si ho požičali v požičovni. Vďaka motoru sa s ním odvážili do náročného terénu a potom to veľmi často skončilo nehodou. Záchranári si už zaviedli štatistiku nehôd na ebajkoch.

Teleskopická sedlovka - ako vám zlepší jazdu


Podstata teleskopickej sedlovky je v tom, že pre lepší jazdný výkon a pohodlie cyklistu pri jazde do kopca, je nutné mať sedlo zdvihnuté o trochu viac, než je optimálná výška počas jazdy na rovine. Pri zjazde je to ale presne naopak. Vysoko zdvihnuté sedlo sťažuje manévrovanie a môže to byť v kritickej situácií nebezpečné. Zdvíhanie sedlovky funguje na rovnakom princípe ako kancelárske kreslo (okrem otáčania). Jej cena nie je príliš vysoká, a nie je ani ťažká, na to aký prínos jazdných vlastností jej kúpou získate. Jej používanie pridá v teréne vo väčšine prípadov (s výnimkou niektorých cross-country pretekov) na jazdnom výkone viac, než ho odoberie trochu zvýšená hmotnosť bicykla. Tu, ale aj pri kolesách platí, že nie všade je nutné maximálne gramáriť.


Ako som zistil, že bez teleskopickej sedlovky to už nejde?
Som aktívne jazdiaci cyklista a najazdil som v teréne na horskom bicykli s takouto sedlovkou mnohotisíc kilometrov. Raz som si požičal bicykel bez nej, ale našťastie mal sedlovku aspoň na rychloupinák. Popri viachodinovej jazde som musel minimálne 10-15x zastaviť a upravovať výšku sedla na iný typ jazdy. Z kopca sa určite nepustím, keď budem mať sedlo zdvihnuté vysoko. Riskoval by som pád a zranenie. Keď som výšku sedla upravil o 2cm vyššie, stále to nebolo ono, po 20 metroch som zosadol a posúval znovu, čo sa mi vypomstilo, že som pritiahol sedlo nakrivo a opotrebovával skrutku rýchloupínáku. Nie a nie nájsť na aktuálne stúpanie ideálnu výšku. Prvý a posledný krát som jazdil bez nej na horskom bicykli.

Chápem, prečo som v dobe pred érou týchto sedloviek nevládal prejsť dlhšie trasy a dnes spolu s nášľapnými pedálmi a o 5kg ľahšom bicykli v pohode jazdím celodenné výlety. Na cestnom bicykli to samozrejme nie je nutné. Na ňom som prehnutý dopredu ako na rovine, tak v kopci, aj v zjazde.
Pre lepší výkon a pohodlie som si ju kúpil však aj na cestný bicykel, na ktorom ju využívam v dlhých prudkých kopcoch. Teleskopické sedlovky sa začali dostávať aj do cestných profi pretekov na horské etapy.

Jazda na celoodpruženom bicykli bez teleskopickej sedlovky nie je moc príjemná.
Kto ju raz poriadne vyskúša, otvorí mu nové možnosti jazdenia v teréne (okrem špecifických disciplín). Výrobcovia to vedia a osádzajú ju už takmer na všetky horské bicykle, či dokonca gravely.

Edukácia je na mieste
Nedávno som s otcom rozoberal aká je správna výška sedla. Otec spoluúčastníkovi cyklojazdy navrhol, aby svojej dcére dal vyššie sedlo, že sa takto trápi, kolená dvíhala skoro až k brade. Osveta ako zlepšiť jazdné vlastnosti je potrebná. Rovnaký problém zažívajú neskúsení začiatočníci pri nesprávne zvolenom prevode. Otec tri roky jazdil s 3-prevodníkom, nikdy nepoužíval najmenší prevodník a všade v kopci zosadal z bicykla, lebo sa mu jazda na malom prevodníku zdala ako slimačie tempo. Jazdný štýl mal desaťročia navyknutý zo starej ukrajiny po meste. Na nej však nikdy nejazdil do terénu, ani do kopca.  Pri spoločnej cyklotúre som ho prinútil si podradiť a po jazde doma to chválil, že vraj predtým to bolo trápenie. Ľudia sa buď boja, alebo sú leniví niečo skúšať, alebo nevedia, že im to môže zlepšiť jazdné vlastnosti a znížiť námahu. Často si však nedajú povedať ani od skúsených.

Ako som začínal s aktívnou cyklistikou?
Kedysi som mal bicykel bez teleskopickej sedlovky a nášľapných pedálov a bol moderný, žiadny 30 ročný retro bicykel. Jazdil som v teréne, obvykle 5km, dlhšie trasy ako 20km som sa nikdy neodvážil a bol som dosť unavený. Cyklistika ma vtedy vôbec nebavila. Raz som vyskúšal bicykel na ktorom boli osadené tieto vychýtávky a okamžite som si ich zamiloval. Vrátiť sa do éry pred vynálezom týchto sedloviek by znamenalo zavesiť cyklistiku na klinec. Sú ľudia, ktorí z presvedčenia hovoria, že ju nepotrebujú a investujú do iných drahých zlepšovákov, ktoré im až tak nepomôžu. Často je to z finančného dôvodu a neznalosti, akú pridanú hodnotu im to dá. Alebo majú podvedome náhodne zlú skúsenosť s jej kazivosťou, či vôlou do strán. Sedloviek je veľke množstvo značiek, lacnejšie, drahšie, často je príčina poruchy zanedbanou údržbou, veľkou hmotnosťou cyklistu, alebo upínaním do servisného stojana za jej vnútorný piest. Takže smelo do nej, nemusíte sa jej báť a za tú cenu to ozaj stojí. Týka sa to samozrejme najviac horskej cyklistiky v technickým teréne, so stúpaniami a zjazdom. Na výlet s deťmi po hrádzi ju nepotrebujete. Aká je ideálna výška sedla pri klasickej sedlovke, si môžete prečítať v týchto článkoch.

Nastavenie posedu - keď pár mm pridáva km/h

Správne nastavenie sedla - výška, predozadná poloha a sklon - ako na to?

Dostupné sú modely za 100€, ale aj za 700€. Ovládajú sa buď páčkou pod sedlom, alebo pomocou lanka, či bezdrôtovo z riadítok. Sedlovku mám jednu z tých lacnejších, ovládaných vnútorných lankom z riadidiel už 7 rokov a je plne funkčná. Treba ju udržiavať, po jazde vždy vyčistiť, namazať troškou silikónového oleja, párkrát zasunúť a utrieť papierovým obrúskom, aby sa na ňu nelepil prach, ktorý funguje ako brúsna pasta. Ideálne je mať malý zadný blatníček na ochranu piestu tlmiča aj sedlovky, pred odletujúcimi ostrými kameňmi. Obyčajná sedlovka tiež nie je zadarmo a tiež nemá zanedbateľnú hmotnosť. Rozdiel je možno menej ako 300g.
Drahá teleskopická sedlovka má dokonca rovnakú hmotnosť ako lacná pevná. Prítomnosť takej sedlovky sa vám odvďačí pohodlím pri jazde a lepším výkonom. O to aká dĺžka sedlovky je pre vašu výšku potrebná vám poradia v každom cykloobchode, alebo v tomto článku.

Akú dlhú teleskopickú sedlovku potrebujete?

Pri bicykloch, ktoré tú sedlovku majú už od výroby, je dĺžka výsuvnej časti primeraná k veľkosti rámu bicykla. Na bicykle s menšími rámami osádzajú sedlovky s nižším zdvihom.

Pri postavení zo sedla klesá kadencia
(youtube)
Cyklista si vtedy míňa viac energie, lebo sa zapájajú aj ďalšie svaly. V profi cyklistike sa do kopca stavajú nízki pretekári. Vysokí s dlhými nohami často ostávajú sedieť v sedle. Preto je dobré mať teleskopickú sedlovku.


Na záver:
Horská cyklistika je krásny, aj keď trochu technicky namáhavý šport. Nie som až tak zdatný a preto som vďačný za takúto pomoc so zmenou výšky sedla pri jazde. Motor technickú pomoc vyriešiť nedokáže, pretože ovládanie ebajku v náročnom teréne je pre slabších ľudí ťažšie, a bez týchto "barličiek"  (akými sú teleskopická sedlovka a nášlapné pedále, aj keď pedále majú tiež určité mínusy), by sa mi moc dobre nejazdilo. Vrátiť sa do čias bez nich, by bolo pre náročnú cykloturistiku, traily, či enduro, oveľa ťažšie, než sa vrátiť od online videa, k VHS páskam.

Keď už mám investovať 1000€ za bicykel, tak tých 100€ za teleskopickú sedlovku ma určite nezruinuje. Naozaj by ma škrelo, ak by som minul toľko peňazí za bicykel a jazda bez nej by bola iba taká polovičatá. Aj keď tí čo ju nevyskúšali, toto nevedia. Človek netúži po niečom, o čom nevie.

Veď sa už dostali aj na Tour de France.  Niektorí výrobcovia ich začali montovať komplet do celého portfólia svojich bicyklov, aj na Gravely a Hardtaily. Teleskopická sedlovka je podľa viacerých skúsených cyklistov a výrobcov
najlepší komponent za posledných 10 rokov a pre mňa má tiež veľmi vysokú hodnotu. Výborne sa na nej šliape do kopca, výborne sa rozbieha do kopca, na križovatke, výborne sa zjazduje. Nie je jej čo vytknúť. Určite by som ju kúpil aj 5x drahšie. Zo začiatku boli teleskopické sedlovky možno drahé, ťažké, mali vôľu do strán a kazili sa. Vývoj išiel dopredu. Netreba sa ich báť. K pevnej sedlovke by som sa už nikdy nevrátil. Bicykel bez teleskopickej sedlovky, je na cestu do obchodu, alebo po rovnej ceste.

Horský bicykel bez teleskopickej sedlovky, nie je dnes horský bicykel. Keď si dám teleskopickú sedlovku dole pri zjazde, je to ďaleko bezpečnejšie, zábavnejšie a hravejšie a v krízových situáciách lepšie ovládateľné

Nevýhody zhrnutie
Trošku vyššia hmotnosť (pevná hliníková sedlovka (nie karbónová) má hmotnosť 300g, teleskopická 600g), jemná, no pri jazde nepoznateľná vôľa sedla, nutná údržba: čistenie, mazanie silikónovým olejom, ochrana pred odletujúcimi ostrými kamienkami pomocou blatníčka (je samozrejmosť chrániť aj piest tlmiča a vidlice), a občasné zasunutie a vysunutie, ak sa dlho nepoužíva.

Návod na montáž teleskopickej sedlovky
Objímku sedlovej trubky priťahujte na výrobcom predpísaný moment a neprekračujte ho. Môže ju to znefunkčniť. Nevysúvajte vonkajšiu piestnicu zo sedlovej trubky nad risku maximálnej výšky. Môžete ju poškodiť, alebo sa aj zraniť pri páde. Dodržujte maximálnu výrobcom určenú nosnosť. Ak máte sedlovku ovládanú lankom vnútri rámu, na prevlečenie lanka môžete miesto vodiaceho pera použiť ihlu s pevnou niťou, alebo rybárskym vlascom a magnetom. Ak máte sedlovku ovládanú bezdrôtovo, nezabudnite si pred jazdou skontrolovať jej nabitie. Vydrží aj niekoľko týždňov aj mesiace v závislosti na používaní a teplote vonkajšieho prostredia. Môžete nosiť aj malú náhradnú batériu, alebo ju použiť, ak sa vám vybije batéria v prehadzovačke. Túto možnosť poskytuje napríklad výrobca Sram.
Pri prvom použití sedlovky môže byť potrebné, aby ste piestnicu pevne "zatlačili", aby sa spustil úvodný pohyb. Je to spôsobené prirodzenou tendenciou tesnenia migrovať olej z povrchu tesnenia. Toto je potrebné len pred prvým použitím, alebo po dlhšom období nepoužívania. Akonáhle sedlovka prejde prvým cyklom počas svojej dráhy, rozdelí olej na tesnenie a obnoví svoju normálnu funkciu.


Montáž teleskopickej sedlovky s vnútorným vedením ovládacieho lanka (youtube)



Existuje niekoľko dôvodov, prečo niektorí ľudia môžu považovať kúpu teleskopickej sedlovky za zbytočnú:

Cena: môže odradiť ľudí, za komponent, ktorý považujú za nepotrebný.

Hmotnosť: Gramári sa snažia za každú cenu minimalizovať hmotnosť svojho bicykla, čo môže byť kontraproduktívne.

Inštalácia a údržba teleskopických sedloviek môže byť zložitejšia, čo môže odradiť tých, ktorí preferujú jednoduchšie riešenia.

Nedostatok skúseností: Ľudia, ktorí teleskopickú sedlovku neskúšali, nemusia byť oboznámení s jej výhodami, ako je lepšia ovládateľnosť a pohodlie pri jazde v rôznom teréne.

Skepticizmus: Niektorí ľudia môžu byť skeptickí voči novým technológiám a preferujú overené riešenia, ktoré už poznajú a používajú.

Nášľapné pedále a tretry

Obavy pred nášľapnými pedálmi

Ja keď som nasadal po dlhej dobe na platformové pedále, tak som podvedome robil pohyb ako keď nacvakávam tretry. Stalo sa mi aj to, že som podvihol nohu, aby som tomu pomohol šliapaním dohora, lebo mam vytrénované stehenné svaly aj smerom nahor. Chodidlo sa odlepovalo od platformy a neustále som hľadal vhodnú polohu chodidla na pedáli. Ak raz začnete s fajčením, alkoholom, kávou 4x denne, drogami, nášľapnými pedálmi, alebo teleskopickou sedlovkou a budete ich prevádzkovať dostatočné dlho, tak si už ťažko odvyknete.

Pri kúpe: "Tu máte aj 1000€ za pedále a teleskopku (ak by toľko stáli), bez nich bicykel v žiadnom prípade nekúpim, to radšej budem sedieť doma pri televízore."


Základné nastavenie nášľapných pedálov a na čo si dať pozor


Nášľapné pedále sú dobré na kolená a kompenzujú aj drobné chyby, ktoré má občas každý cyklista pri trochu zle posunutom chodidle pri jazde


Magnetické pedále (fb video)

Nášľapné pedále využívajú celú dráhu kružnice otáčania kľuky. Ja už by som si bez nášľapných pedálov nezvykol.

Asymetrické postavenie nôh na pedáloch a jeho riešenie



Bezdušové plášte

Načo bezduše? Za 8 rokov som najazdil po horách cez 26 tis. km a nemal som jediný defekt. A plášte sa jednoduchšie obúvajú. Vyhodiť bezdušové plášte a dať tam dušové. Ja potrebuje také plašte, aby sa dali nahodiť aj bez montpáky. Ráfky aj plášte pripravené na bezdušový systém, na nich si idem ruky aj montpáky dolámať. Bezdušové plášte nie sú vhodné pre všetky druhy disciplín a na tvrdý povrchoch pre rýchlosť je lepšie mať duše. Ak máte 100kg váš problém schudnite, alebo si dajte bezduše a každoročne dolievajte tmel. Prídete o zrak, ak vám pri tom buchne koleso a strekne do očí, zašpiníte obývačku, nepôjde to umyť, potrebujete expanznú pumpu, alebo kompresor, v lese, keď budete dávať dušu na bezdušový plášt, celý sa zalepíte od tmelu, Problémy sú časté úniky vzduchu, každý týždeň treba plášte dofukovať, aj keď máte zlomenú nohu a pár mesiacov nebudete jazdiť.  Ak máte duše 8 rokov nemusíte jazdiť, potom vyberieťe bicykel z pivnice malou pumpičkou dofúkate duše a jazdíte. Defekt duše vie opraviť aj 8 ročné dieťa. Ak to tmel nezatesní tak je to trochu zložitejšie a ak ani knôt nepomôže, tak nový drahý plášť treba kúpiť.  Aj keď sa jazdí s knôtom, už to nie je ako nové. Stále sú s tým iba problémy a je to drahé. Jedine na maratón to odporúčam. Ako nie moc zdatným turistom odporúčam duše, ale nie ultraľahké.  Ako cyklisti do 50kg môžete jazdiť s nízkym tlakom aj v dušiach a nebude problém.

Bezdušové plášte – výbuch tmelu pri nafukovaní (fb video)

Keď jazdím málo a aj to 3/4 trasy mimo ťažší terén, tak sú bezdušové plášte zbytočná námaha okolo toho tmelu. Radšej som nahodil plášte s ochranou + kvalitné duše a najazdil som 4000km bez defektu.


Bezdušové plášte sú vhodné na pretekanie, kde by defekt mohol znamenať neskorší príchod do cieľa a za to sú ochotní podstúpiť nevýhody bezdušových plášťov
(youtube)

Výhody bezdušových plášťov majú svoje ALE

z diskusie:
Je to jednoducho prácnejšie a sú nimi nekonečné patlánie. Navyše tie bezdušáky nedržia tlak v čase a musí sa to často dofukovať.

Striekajúce mlieko je pohroma keď vám postrieka drahé cyklooblečenie, ktoré môžete vyhodiť. Naviac ak pichnete plášť a prejdete cez mláku, mlieko sa rozpustí a vzduch vám ujde.

Nasadiť dušu do plášťa zapraseného od starého mlieka niekde v lese je tiež lahôdka a rovnako tú dušu musíte voziť.

Dieru v bočnici vám mlieko nezalepí, lebo sa drží odstredivou silou rotácie kolesa vždy navrchu plášťa, nie na stranách

Ďalší je problém nekompatibility plášťa s ráfikom, kedy to zle tesní, je to mindrák neustále hľadať čo kde a prečo a ktorý plášť s ráfikom si sedí ako má.

Časom je potrebné meniť bezdušovú pásku v ráfiku, aby sa zaistila tesnosť. A potom je tu ďalší hoci malý efekt, kedy naliate mlieko rozvažuje kolesá a špliecha to. Mlieko zalepuje ventily, to je tiež radosť a pri použití niektorých vložiek do plášťov tieto vložky sajú mlieko ako huba a to sa jednoducho nedolejete do konca a bicykel oťažie.

Aby ste si všetko toto vyriešili musíte mať veľmi dobrý dôvod a musí sa vám to naozaj vyplatiť.

Pre mňa ako pre hobíka, je to kontraproduktívne. Skôr na mínus ako plus. Našiel som TPU duše, ktoré sú svojimi vlastnosťami pre mňa veľmi užitočné, praktické a zlepšujú mi jazdné vlastnosti oproti klasickým ťažkým butylkám. Keď pichnem (a mám sebou náhradu), sadnem si v lese na peň a vyčistím plášť zvnútra, dám novú TPU dušu a idem ďalej. 15.minút čo zvládne aj dieťa.Kamarátovi streklo to mlieko do očí.

Každý si to musí dobre rozmyslieť, či sa mu to oplatí a či je to pre neho účelné, vzhľadom na to akým štýlom jazdí.

Prečo sa vždy neoplatí celoodpružený bicykel?

Dobrá rada. Ak chcete jazdiť len asfalt, hrádze, cyklomagistrály a spevnene prašné cesty, zbytočne nekupujte celoodpružený horský bicykel so širokými plášťami. Vhodnejší pre vás bude bicykel cestný, fitnes, gravel, alebo terkingový.

Niektorí z vás argumentujú, že nepotrebujete ísť rýchlo 40km/h a tak nebudete vyhadzovať peniaze za taký bicykel, čo je samozrejme omyl, pretože taký bicykel je oveľa lacnejší, než celoodpružený, je ľahší a nevyžaduje takmer žiadnu údržbu a aj defekt opravíte ľahšie. To že niekto jazdí na cestnom bicykli neznamená, že musí jazdiť rýchlo. Ak chcete môžete ísť rovnako pomaly, nikto vás nenaháňa.

Tenšie plašte sa vám na ceste odvďačia pohodovou jazdou bez obzvlášť namáhavého šliapania a neprídete z výletu až tak unavení. Môžete si večer vyjsť po celodennej práci na bicykel, na ďalší deň nebudete úplne rozbití a môžete si dať ďalší pekný výlet. Nemusíte potom nakupovať a užívať výživové doplnky a ničiť si zdravie ako to robia niektorí z vás. Takisto vaše telo nebude potrebovať toľko regenerácie. Šport keď sa preháňa nie je zdravý.

Ďalší argument ľudí, ktorí chcú na cestu horský bicykel je, že sa chcete unaviť, aby ste mali tréning. To tiež neobstojí, pretože aj na ľahkom bicykli s tenšími plášťami sa dá poriadne unaviť ak chcete. Potom sa vám bicykel odvďačí, že po dlhom výlete sa vám nebudú podlamovať kolená, pri jeho vynášaní po schodoch.

Ak poviete: "Ale ja nemám 2500€ na taký bicykel" tak vás opravím. Bicykel určený na asfalt a ľahký terén je oveľa lacnejší na kúpu, aj lacnejší na servis. Nemá toľko komponentov. Ak má váš kamarát bicykel za 2500€, nemôžete pokladať, že je to bežná cena dobrých bicyklov, ktorú si nemôžete dovoliť. Bicykel na vaše použitie kúpite nový za 500€, maximálne za 800€ a v bazáre aj lacnejšie. Karbónový hardtail, ktorý má váš kamarát za 2500€ nie je bežný medzi ľuďmi a je skôr z kategórie drahších, než obvykle.

Ako sa vyjadrujú znalci a predajcovia bicyklov vo videách a článkoch, žijete v omyle cyklistiky. ("
Jsme národ cyklistů. Jen si neumíme vybrat vhodné kolo").

70% zákazníkov kupuje horský bicykel, ktorý sa v živote nepozrie do terénu. Zákazníkov musíme presviedčať, že to nie je vhodný bicykel pre nich a snažíme sa im ponúknuť vhodnejší. Jeden zákazník dokonca tvrdil, že ak bude mať horský, tak pôjde aj 50km/h a práve preto ho chcel. To je však tiež omyl a horský bicykel je na ceste oveľa namáhavejší a pomalší.

Keď som kupoval horský bicykel, lebo som chcel jazdiť lesom v ťažkom teréne, tak predajca v bazáre mi povedal dôvod jeho predaja. "Že je ťažký a moc sa na ňom na ceste pri jazde narobí. Kúpil ho v prvotnom nadšení a potom predával so zľavou. Svojou ľahkovážnosťou prišiel tak o peniaze.

Ja mám na ťažký lesný kamenistý terén horský bicykel a keď sa cítim unavený, alebo mám málo času, alebo idem len po spevnených cestách, tak beriem na výlet jedine cestný bicykel. Ak by som nejazdil v ťažkom drsnom teréne, tak verte tomu, že by som celoodpružený bicykel nikdy nekúpil. A odpadli by starostí s čistením a servisom. Brzdy na cestnom bicykli mám ráfkové a netreba ich odvzdušňovať, cestný bicykel nenaberá blato.

Veľa zákazníkov po kúpe horského bicykla po určitom čase prosí servis o výmenu plášťov za tenšie. Zákazníci obľubujú horské bicykle pre ich vzhľad, ako keď porovnávate malé auto do mesta a SUV, ktoré dáva pocit neohrozenosti a je to niekedy zbytočne drahá investícia pre jazdu po asfalte.


Kúpa ebajku je často iba emočná nákupná horúčka a nepridá takú jazdnú hodnotu, za akú sa predáva
(youtube)
Veľa ľudom by pokojne na hrádzu s deťmi postačil bicykel za 500€ a nemuseli by kupovať ťažký ebajk za 4000€.

Chlap ma bicykel za 8000€ a partnerku trápi na bicykli z Tesca, tak to nemôže fungovať. (youtube)
Vyjadrenie ženy: Síce nie som namyslená žena, aby som mala bicykel na parádu, ale s mojimi laickými skúsenosťami musím povedať, že na kvalitnom bicykli sa ide oveľa lepšie. Veľký problém je, že ľahké bicykle veľkosti XS sú nedostatkový tovar, pretože bežnému juniorovi to rodičia nekúpia a dospelý človek nízkeho vzrastu (hlavne chlap), má smolu.

Ľahký bicykel už nie je in, ale má aj nevýhody
Ťažší pretekári si pridávajú na rám závažie, aby mali pri zjazde lepší grip a znížili ťažisko. Ťažší bicykel však vyžaduje viac námahy na zrýchlenie a spomalenie, hlavne pri technickej jazde. Cyklista je potom viac unavený. No a ja mám smolu, lebo som moc ľahký. Všetky nové bicykle vyrábajú s hmotnosťou cez 15kg určené pre 80kg+ ľudí a ľahší potom kúpia ebajk a pôjdu jazdiť po rovnej hrádzi s deťmi. Výrobca pre svoj biznis núti ľudí jazdiť také trasy, ktoré dovoľuje ebajk. Proste nehopsať v teréne. Výrobca si urobil prieskum a zistil, že väčšine ľuďom sa do terénu nechce. Ja v lese stretávam iba klasických cyklistov. Scalpel, Epic, Dogma, F-Podium, Spark atď, sú celoodpružené bicykle a majú 10-11kg, len stoja 10 tisíc euro a viac.

Ťažký cyklista keď sa spustí dole kopcom, naberie väčšiu rýchlosť, než ľahký. Ja by som ťažký bicykel nechcel. Aleberto Tomba mal nadváhu a vôbec mu to nebránilo vyhrať niekoľko majstrovstiev sveta a lyže mal vtedy jedny z najľahších, aké sa v tej dobe vyrábali.

Slabé brzdy

z komentárov:
Skúste ubrzdiť s brzdami MT200 14km zjazd z hrebeňa. Potom budete vidieť ten rozdiel. Tie základné dvojpiestiky čo mám na bicykli sa tavia ako černobyľský reaktor. Keď som v Považskom inovci klesal smerom na Bezovec, tak som 2x musel zastaviť a počkať kým to vychladne, lebo by som sa zabil.


Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky